Tetování za trest

​Tetování za trest

M.K. HARDY

Anotácia: Žhavý román od české autorky o prohrané sázce, která nakonec vede ke štěstí, o tom, že i silní hráči rugby se něčeho bojí a že drobné dívky naopak dokážou být mimořádně silné a statečné. {zdroj: knihcentrum.sk}

…humor, romantika, stret kultúr…

To, že si ma MK Hardy svojou tvorbou podmanila, nie je nič nové. Autorku odporúčam vždy, keď sa naskytne príležitosť. Získala si ma pilotnou časťou série Hřiště lásky s názvom Haka za lilii. Nemenej ma nadchlo pokračovanie Tanec za odpuštění. V auguste, keď sa objavili informácie, že tretia časť je na spadnutie, bola som neskutočne nadšená a zvedavá zároveň.

Tetování za trest je rovnako, ako jeho predchodkyne, lákavé už na prvý pohľad. Nejde ani tak o “vyrysovaného” športovca na obálke, i keď pohľad to nie je na zahodenie. Skôr mám na mysli detaily, ktoré sú nádherne zachytené v určitom momente príbehu.

Hardy mi učarovala  štýlom, charaktermi, ktoré volí pre svoje postavy, vývojom vzťahov, prostredím, v ktorom sa postavy pohybujú… toto všetko a ešte omnoho viac, autorke verím do bodky. Celkovo sú jej príbehy veľmi dobre spracované, ľahučko a rýchlo čitateľné, ilustrácie zdobiace kapitoly s pomenovaním po postavách ich perfektne vystihujú a skrášľujú ‘interiér’ knihy.

Autorka zvolila znova niečo iné, ako by sme možno čakali na základe predošlej tvorby. Originalita sa mi veľmi páči. Nečakané situácie podnecujú k prečítaniu ďalšej strany. Veď knihomoli to poznajú.

Tentoraz padla voľba ako hlavného mužského hrdinu z novozélandského rugby tímu na Henryho. Mihol sa už v predošlých knihách, ale nejak vo mne nezostal pocit, že by som si ho obľúbila. Bol akoby krátkou kulisou a bola som zvedavá, akou povahou bude tento muž disponovať. O našej hrdinke sme doposiaľ nepočuli. Je prisťahovalkyňou z Japonska, od upratovačky sa vypracovala tam, kde je dnes a je neuveriteľne odvážne, čím si musela prejsť. Henry s Yumiko budú čeliť rôznym prekážkam, predsudkom, kultúrnym rozdielom, dokonca sa budú spočiatku brániť aj vzájomnej príťažlivosti. Ich prvé stretnutie v tetovacom salóne bolo priam ikonické. Taký výkon, aký predviedla Yumi, bol hodný Oscara. Pochytil ma záchvat smiechu a veru, nebolo to jediný krát, kedy som sa pri čítaní knihy smiala. Hardy to proste so slovami vie. A ešte ako! Neexistuje, aby ste jej neverili príbeh Yumiko, mentalitu Japoncov, jej cestu na Novom Zélande, ako sa chopila každej šance a posúvala sa vpred. Jej húževnatosť, pokora a talent sa vám zapíšu do srdca. S Henrym tvorila príjemnú, nesúrodú dvojicu, o to viac som im držala palce. Vpád nečakanej návštevy riadne zamiešal karty a naštrbil panujúcu pohodu príbehu. Mali to ťažké z každého uhla, chápala som obe strany, ich dilemy a neistoty, ich postoje i rozhodnutia. Či a ako všetko napokon zvládli, sa dočítate v knihe.

Krásny romantický príbeh ďašieho člena rugby tímu je za mnou. Netrpezlivo vyčkávam na ďalšieho hráča s jeho vyvolenou a ich spoločnú cestu. Darmo, M.K. Hardy je pre mňa kráľovnou českej romantiky, a preto si nenechám ujsť žiadny príbeh z jej pera.

Za knihu na recenziu ďakujem knihcentrum.sk

Titul si môžete zakúpiť klikom sem

Jedine môj

​Jedine môj

BARBORA ASTOR

…tanec, hudba, láska, bolesť…

Snáď tieto slová najviac definujú príbeh Jedine môj. Tanec a hudba sú vášňou a dennou súčasťou oboch hlavných hrdinov. Láska ich prepadne nečakane, no zápasia aj s bolesťou. Nielen fyzickou, i keď, naše postavy sa nevyhnú ani tej.

Už tretie pokračovanie “voľnej” série z prostredia  najznámejšej chlapčenskej speváckej skupiny minulej dekády a osudy mladých mužov nám v podobe fikcie priniesla nadaná Barbora Astor. Prečítané mám všetky tri knihy a musím povedať, že každá kniha je iná, osobitá, autorka rozdáva hrdinom jej príbehov životné situácie, ktoré sú uveriteľné, s iným rodinným zázemím a minulosťou, ktorá postavy vyformovala. Je cítiť, že Astor bola/je fanúšičkou spevákov a vysnívala si pre nich životné lásky, doteraz iba spomedzi obyčajných dievčat. Ktovie, možno v ďalších knihách narazíme aj na celebritný pár (áno, toto by som si prosila).

Spomínam to často- som pomalý čitateľ. Napriek môjmu “tempu” som knihu prečítala už za dva dni. Bola skvelá, perfektná, dokonalá. Nemám ani najmenšiu bodku, ktorú by som mohla vytknúť. 

“Uvedomila som si tiež, že nemusím byť vždy tou pozitívnou, a ani nemusím cítiť vinu kvôli svojmu smútku alebo bolesti. Predsa len, je zákonom prírody, že dážď neustane tým, že mu nakážem, aby prestal. Niekedy iba stačí prijať to, že prší. Veď nebude pršať navždy. A nech som akokoľvek mokrá, ja sama nie som tým dažďom. Som iba tou, ktorá zažíva búrku. Môže ma zraziť z nôh, ale ja verím, že keby k tomu došlo, budem zas na nich stáť.”

Ellie a Logan sa spoznávajú postupne. Pracovné stretnutia sa menia na priateľstvo, náhodné strety ich posúvajú ešte ďalej… náznaky, prečo Ellie drží pri živote tanec s neterkou a z očí jej sála smútok s odhodlaním, nám autorka po kvapkách dávkuje. No rozprávanie Ellie Loganovi po tom, čo v jeho živote nastal zlomový moment, bolo niečo srdcervúce. Dve doráňané duše sa pokúšali vyliečiť navzájom. Snaha sa cení a láska aj hory prenáša- bude to v šťastí našich hrdinov stačiť?

Síce je príbeh písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, na Loganovu chvíľku som čakala 100 strán a aj potom prevládali časti z pohľadu Ellie. Napriek tomu nemám pocit, že by ma autorka ochudobnila o niektoré pocity, myšlienky či konania Logana. Všetko bolo tak akurát povedané/napísané alebo ututlané pre ten správny moment.

Čo sa týka vedľajších postáv- Maddie bola slniečko, jej ocko mi nesedel od prvej zmienky a priatelia Ellie boli perfektní. Naozaj, ako rodina. 

Páčilo sa mi, že pomalým finišom Astor neuberala príbehu na reálnosti. Žiadne zmeny v postoji a názoroch lusknutím prsta, aj keby sme práve také počínanie ubúdaním stránok knihy očakávali. Postavy sú zásadové, niekedy to hraničí až s tvrdohlavosťou, no kto z nás odpúšťa ľahko?

Ako som už spomínala, každá časť série Môj je iná. Táto je veľmi emocionálna, najmä čo sa týka potláčaných boliestok na duši, ťažké vyrovnávanie sa s údermi reality a hľadanie kúska šťastia. Aj keď ho Ellie a Logan nájdu jeden v druhom, predsa si  odopierajú, čo by mohli mať. Ako prevenciu pred ďalším sklamaním, čo je pochopiteľné. 

Sériu nie je nutné čítať postupne, ja to však odporúčam. Užijete si momenty, malé aj veľké, ktoré sa vzájomne prepletajú jednotlivými príbehmi. Ak na takúto pasáž narazíte, s úsmevom si pripomeniete-  AHA, TAK TAKTO TO TEDA BOLO U NICH :) Síce séria Môj ešte nie je na konci, ale ja som už teraz veľmi zvedavá s čím ďalším Barbora Astor príde. Píše vždy lepšie, čo badať každou knihou, zvraty nie sú prehnane dramatické, pocity postáv opisuje s nehou a intímne chvíle s riadnou dávkou vášne, no vkusne.

Mne nedá inak, ako vám knihy len a len odporučiť.

Ďakujem za ďalší krásny čitateľský zážitok vydavateľstvu Venupress a autorke Barbore Astor.

Knihu si môžete objednať priamo na stránke vydavsteľstva Venupress , kde nájdete aj anotáciu, iné tituly a merch.

Kráľovská hra

​Twisted Games

Kráľovská hra

ANA HUANG

Anotácia: Stoický, zádumčivý a arogantný bodyguard Rhys Larsen má dve pravidlá:

chrániť svojich klientov za každú cenu
citovo sa neviazať. Nikdy.
Ani raz nebol v pokušení porušiť tieto pravidlá... až kým neprišla Bridget von Ascheberg. Princezná, ktorá sa svojou tvrdohlavosťou vyrovná tej jeho a ukrýva v sebe oheň, ktorý jeho pravidlá mení na popol. Deň za dňom, kúsok po kúsku, prelamuje jeho obranu, až kým nenastane čas čeliť pravde, ktorú už nemôže poprieť. Prisahal, že ju bude chrániť, ale jediné, čo chce, je vziať si ju. Pretože je jeho. Jeho princezná.
Princezná Bridget je spútaná reťazami povinností a sníva o slobodnom živote. Keď však jej brat abdikuje, odrazu musí čeliť vyhliadke na manželstvo bez lásky a zasadnúť na trón, ktorý nikdy nechcela. A zatiaľ čo sa orientuje vo svojej novej úlohe, musí ukrývať túžbu po mužovi, ktorého nemôže mať. Ich láska by mohla zničiť kráľovstvo... a znamenať pohromu pre oboch. {zdroj: pantarhei.sk}

…spaľujúca vášeň, iskrenie a chémia…

To mi, žiaľ, v príbehu princeznej a bodyguarda chýbalo. Napriek tomu, sa mi  však pomaly zrejúca láska v knihe KRÁĽOVSKÁ HRA páčila.

Dôvod je jednoduchý. Vyvážili to iné emócie. Môže sa zdať, že v príbehu lásky by chýbajúca vášeň mohla byť kameňom úrazu. Nie u mňa. Páčilo sa mi, že autorka vo mne dokázala vyvolať niekoľko druhov emócií. Síce som vzájomnú náklonnosť hlavných hrdinov  verila, niečo osobné, intímne, mi tam chýbalo, ale po dlhých úvahách som prišla na to, že som to takto pravdepodobne vnímala najmä kvôli častému skákaniu v čase. Mala som dojem, že autorka mi niektoré pohľady, či dotyky zamlčala XD

Nevadí, emócií som si užila dosť. Smútok z náhlych zmien, frustrácia z obmedzení, oddanosť a láska k priateľkám, rozhorčenie voči rodine, odpor k niektorým postavám, dojatie, hnev i šok pri určitých odhaleniach a kopec iných.

Bridget som si obľúbila už v predošlej knihe Bezpodmienečná láska. Jej cesta z princeznej, ktorá si žije privilegovaný život so snahou o normálnosť, po záver knihy, kedy sa chopila toho, čo jej osud(spolu s bratom)nadelil, bola úžasná. Dospela, bila sa za to, čo jej patrí, za seba aj svoju krajinu. Bola silná, láskavá, chápavá…

Naopak Rhys bol zvláštny. To jeho smrteľne vážne vystupovanie! Ako toto mohlo Bridget imponovať? Asi videla pod masku od začiatku. Inak si to neviem vysvetliť. Ale jeho gestá, maličkosti, ktoré pre svoju zamestnávateľku robil, boli veľmi úsmevné. Zápletku týkajúcu sa bodyguarda som tipovala dávno predtým, ako sa stala- a správne. Nevedela by som si predstaviť inú.

Vedľajšie postavy sa párkrát zapojili do deja, ale o zťahu Alexa a Avy som sa nič nové nedozvedela. Čo je aj škoda, ale zas som dostala jasnú indíciu, kam povedú kroky Josha a celkom sa tomu teším. To bude ‘hate-to-love’ ako vyšité.

Čo ma ale dostalo do kolien… situácia takmer v závere knihy, návrat do domu ďaleko od ľudí… odohrala sa tam taká epická scénka, až sa mi reálne vykotúľali slzy z očí! A to nie je bežné, stalo sa mi niečo takéto pri konkrétnej činnosti postáv úplne po prvý krát. Nerozumiem tomu, no nezabudnuteľná chvíľa ako táto ma rozcítila natoľko, že som potrebovala vreckovku.

Vyše 400 strán príbehu som si užila, pretože Huang píše parádne a radím ju k mojim obľúbeným zahraničným autorkám.

Knihu si môžete zakúpiť priamo na stránke vydavateľstva PANDORA 

Tajná záhrada

Tajná záhrada

FRANCES HODGSON BURNETT

​

Anotácia: Magický príbeh o odhodlaní a priateľstve, ktoré menia životy. Klasické dielo anglickej a svetovej literatúry pre dnešné deti ho prerozprávala Geraldine McCaughrean a ilustrovala Margarita Kukhtina. Keď Mary Lennoxová príde z Indie na pochmúrne panstvo Misselthwaite, je len rozmaznané a panovačné dieťa. Zároveň je to však aj veľmi osamelé dievča, ktoré práve osirelo a svet sa mu od základov zmenil. Jedného dňa však objaví zanedbanú záhradu, ktorú celú večnosť zahaľovalo rúško ťaživého tajomstva. S pomocou červienky, malého zvedavého vtáčika, získa Mary kľúč od dverí a vstúpi do neuveriteľného sveta, ktorý od okolitého panstva oddeľovali vysoké záhradné múry. Práve tam zistí, že priateľstvo dokáže robiť zázraky, rovnako ako čarovná záhrada. Pre čitateľov od 6 rokov Z anglického originálu preložila Eva Smikoň Samcová. 

…krásne ilustrovaná klasika…

Kto by nepoznal smutný a bolestivý príbeh o Mary, sirote, ktorá z Indie po smrti rodičov musela žiť v Anglicku na strýkovom panstve. Rozmaznaná slečinka sa cítila osamelo, náhodou spoznala bratranca na pokraji smrti a našla tajnú záhradu….

Tento príbeh som ako dieťa milovala. Vždy som bola za “drsniačku”, ale film z roku 1993 ma zakaždým dokázal rozcítiť a dojať. A ako príbeh vnímala moja Pauli?

Nádherné ilustrácie Margarity Kukhtiny podnietili detskú zvedavosť a rozhodne zaujali Pauli natoľko, že sme si knihu TAJNÁ ZÁHRADA prečítali za dva večery. Príbeh sa jej, našťastie, páčil, aj keď to na začiatku vyzeralo kadejak. Pauli je citlivá najmä čo sa týka úmrtí a hlavne rodičov, tak som ju chlácholila, že to je len začiatok a istotne sa všetko na dobré obráti. Síce to je rozprávka, ale Mary sa rodičia nevrátia, takže v tomto som tak trochu zavádzala, avšak smrť Lennoxovcov nebola v deji to hlavné.

Celkovo sme s príbehom spokojné, no niečo nám predsa len nesadlo. Miestni obyvatelia, záhradník, slúžka Marta, či jej brat Dickon, používali nárečie a to bolo v knihe otrasné. Pauli mu ani nerozumela- spočiatku sa ma pýtala prečo tak divne rozprávam a požiadala ma, aby som čítala NORMÁLNE. Priznám sa, dosť to rušilo aj mňa.

Príbeh o Tajnej záhrade vznikol už v roku 1911 a radí sa ku klasickým dielam anglickej a svetovej literatúry. Túto detskú verziu prerozprávala Geraldine McCaughrean veľmi dobre(až na ten slang) a verím, že zaujme mnohé deti, nielen pútavou obálkou so zlatými prvkami a bohatými ilustráciami, ale hlavne samotným príbehom dvoch utrápených detí, ktoré zmenia svoj osud.

Milenkine prsia

​Milenkine prsia

KRISTÍNA JEŽOVIČOVÁ

Anotácia: Sedemnásťročná Stela je fixovaná na prsia od chvíle, keď partnerka jej otca príde o prsník kvôli rakovine. Dozvuky ochorenia majú zhubný vplyv aj na jej vzťah k najlepšiemu kamarátovi Viktorovi. Je zlomená a hľadá riešenie. Myslí si, že kúpou silikónov získa späť rodinné šťastie. V čakárni u plastického chirurga sa však začne jej skutočná premena...

…súčasné, historické, mládežnícke aj erotické…

Takýto koktejl namiešala Ježovičová v príbehu, kde sú ústrednou témou prsia. Nie je to však len také povrchné čítanie…

Kristínin štýl som rozpoznala už od prvých riadkov. V úvode spoznávame puberťáka Viktora, ktorý je zahľadený do spolužiačky a dúfa, že náklonnosť je obojstranná. Ďalšou postavou je Stela, Viktorova rovesníčka, suseda a nie je tomu tak dávno, čo sa nazývali priateľmi. Táto súčasná linka bola typicky Ježovičovská, prirodzená, aktuálna, s charaktermi postáv mladých ľudí, ktoré môžeme vidieť vo svojom okolí.

Keď však autorka “prepla” na minulosť, bolo to niečo nové, mnou nepoznané. Túto Kristíninu stránku som spoznávala postupne. Písanie bolo podľa mňa zvládnuté dobre, dobovo, avšak príbeh Emilly mi akosi nesadol. Jej pohnutý osud sa ma nedotkol, nesúcitila som s ňou. Všetko to boli jej rozhodnutia a ja som sa s nimi, napriek tomu, že som chápala, aké mali ženy postavenie v spoločnosti,nedokázala stotožniť. Príbeh Emilly má pokračovanie v knihe s názvom Porcelánová láska a ja som naň zvedavá, aj keď ma príliš nenadchol. Musím však uznať, že autorka sa pustila veľmi otvorene do dobových zábaviek, nerestí, intríg aj spoločenských vzťahov. Túto časť uzatvára vtedajšia medicína a je to riadne surové čítanie.

Zaskočilo ma, že knižka nemá kapitoly a tiež fakt, že Stele a vlastne aj Viktorovi sa venovalo príliš málo priestoru. YA súčasná linka ma bavila viac, aj preto som jej v príbehu chcela viac. Snáď v pokračovaní si prídem na svoje. V hodnotení sa prikláňam k lepším 3 a slabším 4*.

Knihu si za bezkonkurenčnú cenu môžete kúpiť TU

Španielsky ľúbostný podvod

​Španielsky ľúbostný podvod

ELENA ARMAS

Anotácia: Má tri dni, aby presvedčila rodinu, že je po uši zaľúbená

Catalina Martínová zúfalo hľadá partnera na sestrinu svadbu. Môže si za to sama, keďže si vymyslela historku o americkom priateľovi a klamstvo sa jej teraz vypomstilo. Pozvaní sú všetci známi – vrátane bývalého priateľa so snúbenicou, a priam horia nedočkavosťou, kedy im partnera predstaví. Catalina má len štyri týždne na to, aby našla obetného baránka, ochotného preletieť Atlantický oceán a pomôcť jej v podvode. Z New Yorku do Španielska to nie je krátky let a svoju rodinu až tak ľahko neoklame... Keď sa na túto úlohu ponúkne kolega Aaron Blackford, vysoký modrooký svalovec, ktorý Cataline hrozne lezie na nervy, odmietne. Veď nepozná otravnejšieho, dotieravejšieho a neznesiteľnejšieho chlapa, ako je on. Lenže čas letí a ukazuje sa, že Aaron možno nie je najhoršia možnosť, najmä ak je jediná.

Z anglického originálu The Spanish Love Deception (Simon & Schuster, 2021 New York) preložila Denisa Jahičová. {zdroj: bux.sk}

…temperamentná, utrápená, single…

To je v skratke Lina, hlavná postava knihy ŠPANIELSKY ĽÚBOSTNÝ PODVOD.

Milujem ELENU ARMAS. Už s prvými riadkami som si obľúbila jej štýl a mala som ho čím ďalej radšej. Dosť to zhrniem. Za polovicou sa takmer nič (rozumej nič zásadné pre knihy tohto žánru) nedialo, napriek tomu som bola ako na ihlách. Doslova nervydrásajúce, ´žhavé´… proste wau! Nebola by som si pomyslela, že slow-burn romance môže byť takáto. Chápete? Bez dotyku či bozku postáv som mala pocit, že mi erotickým výbojom začne kniha tlieť pod rukami.. Netuším ako to Elena urobila, no pre mňa je bohyňou pomalej romantiky.

Námet nie je nič extra, poviete si. Ale Armas chytila nápad za pačesy a vytrieskala z toho maximum. Pri 530 stranách som príbeh doslova zhltla za menej ako 48hodín(svoj zombie stav nebudem komentovať).

Okrem klišé “fejkového” priateľa, celé to okolo, prečo Lina toho priateľa potrebovala, prečo sa Aaron nechal nahovoriť(toto nie je celkom pravda, ale prečítajte si a pochopíte), prečo Lina rada necestovala domov napriek láske k rodine aj pozadie pracovného prostredia či spoločnej minulosti postáv, to všetko Elena vyšperkovala a dávkovala postupne, po kvapkách, ako životodarný kokteil v podobe infúzie, do žily.

Vzájomné doťahovačky mi spôsobovali kŕče v tvárových svaloch, toľko som sa uškŕňala. Pri odhaľovaní Lininej minulosti mi pukalo srdce. Počas celého podvodu mi srdce búšilo ako Line, pretože Aaron bol dokonalejší ako dokonalý priateľ, aj keď len ‘akože’. Najviac som sa roztápala pri scénke, kde vysvetľoval Lininej rodine, ako sa zoznámili. Ale aby to nebolo len o oooch a aaaach, tak musím podotknúť, že jedna postava bola doslova na facku. Z tých šovinistických rečí mi bolo zle! Rosie je úžasná kamarátka, Daniel je kretén a napriek romantickej linke, slza mi vyšla až v závere. Bolo to kvôli rodinnej situácii a naozaj ma to nejak moc rozľútostilo.

Keby ma na poličkách nečakajú nové príbehy, rozčítala by som si túto knihu znova..

Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU

Žena, ktorá podľahla

​Žena, ktorá podľahla

IVANA POPLUHÁROVÁ

Anotácia: Adela sa nechtiac dostala do situácie, z ktorej niet úniku. Celý jej život sa otriasa v základoch, keď podľahne nielen nesprávnemu mužovi, ale aj alkoholu a sama si už nedokáže poradiť. Príde o všetko, alebo zabojuje a bude opäť žiť naplno? {zdroj: pantarhei.sk}

…príjemné, oddychové, neodolateľné…

Žena, ktorá podľahla je knihou z edície Evitovky. Priznávam, knihy tohto typu sú podľa mňa pre staršie generácie. Také o živote, nič prevratné- akoby sme sa pozerali susedom “do hrnca” alebo v príbehoch vidíme sami seba. Ja som asi dušou tínedžer, pretože Evitovky mi nesedia, napriek tomu som chcela ochutnať z tvorby Ivany Popluhárovej. Je mladá a na sociálnych sieťach sa jej knihy objavujú pomerne často. Svoju zvedavosť, čo sa týka kníh, neviem a vlastne ani nechcem krotiť… a tak som čítala, po fakt dlhom čase, Evitovku.

Hlavnou hrdinkou je Adela a hneď v úvode sa neukáže v lichotivom svetle. Kapitoly sú krátke, preskakujeme v časovom období dvoch rokov, počas ktorých sa Adele zmení život o stoosemdesiat stupňov. A my, čitatelia, to sledujeme ako film v kine, z prvej rady. Nechýbajú ani pukance, no občas sa ich lahodná maslová chuť zmení na horkú, pripálenú a nestačíte sa diviť kde sa to tam vzalo. To vôbec nemyslím v zlom. Adela má úspešnú kariéru, práca ju baví, ale nie je úplne spokojná. K šťastiu jej chýba láska. Zamiluje sa, bezhlavo, celou dušou, no myslím, že väčšina žien s ňou pochopenie nemá. Ja teda rozhodne nie. To však neznamená, že ju ako postavu/ženu súdim. Je veľmi autentická, skutočná, pretože hej, keď miluje žena, väčšinou je to tak, že kvôli láske ide všetko bokom. Adela svoje neustále čakania na ukradnutú chvíľku pozornosti kráti pohárikom, občas fľašou, či dokonca niekoľkými. Je slabá? Možno. Je však zúfalá a zúfalí ľudia robia hlúpe rozhodnutia.

Adela je žena, ktorá podľahla. Názov vystihuje do bodky celý dej. Dokonca dvojnásobne. Podľahla kúzlu charizmatického, ale narcistického a sebeckého muža, klamára a egoistu. Podľahla aj svojmu zúfalstvu a riešila ho alkoholom. Vedela, do čoho ide, vedela, ako to dopadne, pretože poznala samú seba, napriek tomu neodolala. Mňa osobne najviac zamrzelo, ako sa Adela správala v nemocnici, keď ju kamarátka najviac potrebovala. Nedostalo sa jej opory, len pocitu zahanbenia. A Adela sa ešte cítila ukrivdene. Počas dvoch rokov sme videli, ako sa jedno klamstvo obaľuje ďalším, ako sa za jedno zlé rozhodnutie, podľahnutie dokáže človek opustiť, zničiť si život, prácu, priateľstvá…

Ivana píše jednoducho, s citom, dáva dôraz na to podstatné v príbehu, žiadne omáčky a vaty. Knižka je útla, číta sa rýchlo a napriek tomu nie celkom ľahko. A ja… ja sa bez obáv pustím do ďalších Popluhárovej príbehov.

Knihu si môžete zakúpiť kliknutím SEM