streda 27. septembra 2023

Zostanem s tebou

Zostanem s tebou

MIROSLAVA VARÁČKOVÁ

Anotácia: Odkedy sa Terezini rodičia rozviedli, neustále sa presúva medzi dvoma domácnosťami. Otec má navyše novú frajerku a od Terezy sa očakáva, že s ňou nájde spoločnú reč. Ona však radšej uteká do sveta skíc a umenia. Keď sa práve nezakráda do starej továrne, aby jej steny skrášlila maľbami, a nekŕmi túlavé zvieratá, spoznáva sa s chlapcom zo susedstva. Páči sa jej, že má meno ako detský šampón a každé oko inej farby. A práve vďaka Olimu má čoskoro zistiť, ako chutia prvé bozky a že aj obyčajné držanie za ruky môže prevrátiť svet naruby. 

Nový román Mirky Varáčkovej, jednej z najúspešnejších autoriek slovenskej young adult literatúry, držiteľky Panta Rhei Awards za mládežnícku knihu roku 2017, je príbehom o hľadaní strateného pocitu istoty, o prvej láske, no najmä o tom, ako prežiť bez ujmy v striedavej starostlivosti. {zdroj: pantarhei.sk}


…frustrácia, láska, bezmocnosť…


Tieto pocity na mňa pri čítaní doliehali najviac.


Ani pri vplyve bookstagramu na výber mojich prečítaných kníh som sa k tvorbe MIROSLAVY VARÁČKOVEJ nedostala. Až doteraz.


Do knihy ZOSTANEM S TEBOU som šla naslepo, bez akýchkoľvek očakávaní od príbehu, autorky, či postáv. 


Miroslava je skvelá rozprávačka, píše veľmi realisticky, s ľahkosťou, no zároveň sa zaoberá pálčivými problémami, s ktorými nejeden mladý čovek zápasí.


Hlavná hrdinka Tereza pendluje v striedavej starostlivosti, po rozvode rodičov, medzi dvoma domácnosťami. Mne osobne, sa táto linka páčila najviac. Páčila… to nie je správne slovo. Skôr ma zasiahla! Napriek tomu, že ja som z úplnej rodiny, správanie Terezy som absolútne chápala vo všetkých ohľadoch (chúdence štafetárky :/ musia pretrpieť alebo preskočiť moje litánie a rozčuľovanie sa). Otca milovala, no mala mu za zlé, že zničil rodinu. Bolo to tak? Naozaj je na vine len jeden člen? Či ide o kolektívne zavinenie? Varáčková jasne definovala začiatok nového otcovho vzťahu, tým u mňa padol do nemilosti, nech urobil čokoľvek. Moje sympatie si trooolinku získal až v závere, no napriek tomu som naňho a jeho priateľku mala ťažké srdce. Mama bola zlomenou ženou, na ktorú sa valil život silou uragánu a nemala síl čeliť mu… rozvod, šibnutá matka, brat v prde…zahraničí, doťahovačky s exmanželom kvôli metódam výchovy, osamelosť… No a Tereza, zmietaná vo víre svojich pocitov- k otcovi, mame, Soni(otcova priateľka), novému chalanovi Olimu,- ktorá mala oporu v rebelskej spolužiačke a kamarátovi Ďurovi.


O tejto knihe by som vedela písať veľa. Či už o láske medzi Olim a Ter, osudu, ktorý ich zviedol dokopy a zvrat, ktorý nikto z nich nečakal. Bláznivé dni v škole, adrenalín v kombinácii s resetom Terezy v spoločnosti Ďura a ich umeleckej vášni, no vždy, vždy mi myšlienky utekajú k rodinnej situácii Terezy. Niekto by mohol vnímať Terezu ako nevďačnú rozmaznanú hlupaňu(zahliadla som niekde taký názor), ja však vidím smutné neisté dievča, túžiace po rodinnom šťastí spred pár rokov. Nie dva domovy. Nie smutnú, strhanú mamu a jej nálady. Nie otca, ktorý si vraj želá, aby boli všetci šťastní, pritom mu ide najmä o vlastné pohodlie a záujmy.

sobota 16. septembra 2023

Môžu za to svrčky

Môžu za to svrčky

BARBORA DE ALAVA


Anotácia: „Koľko ľudí denne stretneme bez toho, aby sme ich spoznali? Bez toho, aby sme zistili, ako veľmi by sme si mohli rozumieť? Ja som sa to rozhodol zistiť...“


Dvadsaťdvaročný Ben sa v živote rozhodne nenudí. Od prepustenia z polepšovne už síce prešli štyri roky, no život akoby stále pripomínal sínusoidu vzletov a pádov. Najnovšie sa musí vysťahovať zo sociálneho bytu – štát totiž rozhodol, že už zarába dostatočne na to, aby mu prestal pomáhať s platením nájmu. Ešteže má Jakuba, najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý má vždy poruke nejaký šialený nápad. Čo takto podniknúť cestu ich života? Bez plánov a takmer bez peňazí sa k nemu Ben pridáva. Počas cestovania po Amerike stretáva neobyčajných ľudí, prekonáva predsudky a zažíva jedno dobrodružstvo za druhým.
Ako dlho sa však dá unášať na krídlach náhody? Okolnosti Bena prinútia ostať na Ostrove a všetko sa konečne zdá byť v najlepšom poriadku. Ibaže to by sa mu do cesty nemohla pripliesť Vicky, ktorá sa rozhodne otvoriť si na Ostrove malú pizzeriu, aby si zarobila na nahrávacie štúdio...

Môžu za to svrčky je príbeh o hľadaní svojho miesta vo svete, o slobode, dobrodružstve, sile priateľstva, prekonávaní predsudkov a o láske. Príbeh o tom, čo všetko sme ochotní riskovať kvôli milovanému človeku, a o tom, čo všetko dokážeme trpieť tým, ktorí v našom živote zlyhali. 


“Musíš vyskúšať veľa správnych a nesprávnych ciest, aby si prišiel na to, že nič také ako správna alebo nesprávna cesta neexistuje.”


…dobrodružstvo, život, láska…


Debut Barbory de Alava nepochybne zaujme originálnou obálkou, no anotácia nebude zaostávať (prečítate si v komentári).


Hlavný hrdina Ben, chlapčisko zo Slovenska, si toho preskáče naozaj veľa. Jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou a to už od detstva. Svoje nepekné zážitky detstva čitateľovi poodhaľuje postupne v spomienkach, ale súčasnosť mu rovnako predkladá skúšku za skúškou a Benjamín sa snaží, hľadá, bojuje o svoje miesto pod slnkom. Horšie časy striedajú lepšie. Po celý čas som mala pocit, akoby sa Ben vybral na “road trip”. Možno, sčasti…jeho výlet totiž nebol len o zábave a užívaní si. Neraz zápolil s existenčnými problémami.


Život v Amerike bol presne taký, aký si predstavujem. Cukrová vata, jednorožce a ružové okuliare- zidealizovný americký sen sa nekonal. Realita so všetkým zlým aj dobrým sprevádzala hlavného hrdinu jeho cestou naprieč krajinou. Barbora opisovala “obyčaje” regiónov, jedlá, mentalitu ľudí i prostredie, akoby (toto slovo je isto zbytocne) ich zažila na vlastnej koži. Uveriteľne, s ľahkosťou, bez príkras. 


Celkovo na mňa príbeh pôsobil veľmi príjemne. Zo začiatku sa mi zdalo, ako keby Benove zbrklé rozhodnutia urýchľovali dej. Postupne som sa naladila na to správne tempo a užila si menšie i väčšie dobrodružstvá s postavami.


Čo by som príbehu mohla vytknúť, a toto je naozaj iba môj pocit, či preferencia pri čítaní-príbeh rozprávaný v prvej osobe, ale písaný odťažito/neosobne (?)… Bilo mi to do očí najmä vo vzťahoch Bena, či už pri láske k Vicky, kamarátovi z detstva Jakubovi, bratovi i mame… aj keď, hneď sa mi natíska otázka- nebol to zámer autorky? Netuším. Barbora to so slovami rozhodne vie, vyhrá sa s nimi, avšak sem-tam mi dialógy pokrivkávali. 


Prirovnania a humor De Alavy je presne moja šálka, veď pozrite:

“ Z každého rohu nás ovalí iný pach. Kari, močovka, vanilka, prdy, voňavky, tráva, zvratky, kebab.” -kto by sa nezamiloval do New Yorku na prvý čuch?! XD


Skvelý debut, klobúk dolu.


Za knižku ďakujem autorke a vy si ju môžete zakúpiť napríklad aj TU