Inak normálni

​Inak normálni

TAMMY ROBINSON

Anotácia: Maddin život je samá rutina. Ak má byť jej mladšia sestra autistka šťastná a zdravá, inak to ani nejde. Bee vyžaduje nepretržitú starostlivosť a okrem Maddy a mamy nikoho na svete nemá. Maddy si pri nej rozhodne nemôže dovoliť spoločenský život, o priateľovi ani nehovoriac – na to, skrátka, nemá čas.

S Bee sa prihlásia na jazdecké hodiny pre hendikepovaných na druhom konci mesta a tam spoznajú Alberta. Maddy ani nenapadne, že by sa mohla zamilovať. No človek srdcu nerozkáže.
Albert si už zvykol, že pre svojho prísneho otca bude vždy sklamaním. Pri Maddy však na chvíľu pocíti, aké je to patriť do ozajstnej rodiny a aké obrovské obete sú niektorí ľudia schopní priniesť pre svojich milovaných.
Inak normálni je strhujúci, dojímavý príbeh nádeje, lásky a obetavosti.

Hlavnou hrdinkou príbehu je Maddie, ktorej celý život sa točí okolo starostlivosti o sestru. Síce sa v starostlivosti striedajú s mamou, ale ona sa tejto úlohy statočne zhostila už ako 8-ročná a podriaďuje tomu celý svoj život. Uvedomuje si, že jej sestra je na pomoc odkázaná, na druhej strane v hĺbke duše túži po živote, aký vedú jej rovesníci. Bez zodpovednosti, bez akéhokoľvek ohľadu na potreby iného človeka.

V príbehu máme aj rozprávača Alberta, ktorého kapitoly sa striedajú s Maddie. Zo začiatku mi tento mladík pripadal ako taký čudák, no bol to mladý muž s veľkým srdcom, starostlivý, ohľaduplný, láskavý a bolo mi veľmi ľúto, v akej rodine musel vyrastať, čím všetkým si musel prejsť a vlastne žiť každý deň s kopou hlúpych poznámok na svoju adresu. Lámalo mi to srdce.

Vďaka Bee, autistke, sa Maddie a Albert spoznajú. Sledovala som vývin vzťahu, ktorý nebol jednoduchý, ale rodil sa z priateľstva, nezáväzne, no o to hlbším sa stal po čase. Albert si bol vedomý toho, že Bee je neoddeliteľnou súčasťou života Maddie a tak ju aj bral. Nie ako príťaž, nie ako kaziča rande a schôdzok. Bral ju takú, aká bola a vďaka tomu sa doňho Maddie znova a znova zamilovávala.

Autorka má veľmi príjemný štýl. Napriek ťažkým témam to podáva s ľahkosťou. Všetky trápenia postáv opisuje vhodne pre mládež, takže knižku by som odporučila od takých 14 rokov.

Myslela som si, že pri veľkom zvrate takmer v 3/4 knihy sa už nič nemôže pokaziť a naozaj som držala palce ako Albertovi, tak Maddie. No autorka mala s mojimi slzami svoje zámery a pred koncom na mňa hodila emočnú bombu. Najprv som neverila, čo som si prečítala, môj mozog to nechcel akceptovať.

V záverečných kapitolách som si poplakala s každou postavou, s mamou aj Maddie, rozčuľovala som sa nad otcom- ako toto mohol spraviť, ako môže byť taký chrapúň… V konečnom dôsledku som zostala síce so slzami v očiach, ale s pokojom na duši.

Môže nás cudzí človek milovať a poznať viac ako vlastná rodina? Áno, môže! Žiaľ…