Osudné svedectvo
ROBERT BRYNDZA
Anotácia:
Detektív šéfinšpektor Erika Fosterová sa počas večernej prechádzky v okolí svojho nového domu v Blackheath ocitne na mieste činu. Brutálne zavraždenou ženou je Vicky Clarkeová, ktorá mala svoj vlastný podcast o skutočných zločinoch.
Po tom, čo sa Erika pripojí k vyšetrovaniu prípadu, zistí, že Vicky pracovala na novej epizóde podcastuo sexuálnom predátorovi. Jeho slabosťou boli mladé študentky v okolí južného Londýna, a než sa k nim uprostred noci vlámal, vždy ich najprv dlho sledoval.
Keď Erika zistí, že všetky Vickine poznámky a zvukové nahrávky z jej bytu v dobe jej vraždy záhadne zmizli, začína jej byť jasné, že Vicky musela byť len krok od zistenia totožnosti útočníka, ktorý ju zrejme zavraždil, aby ho neodhalila.
Náhle však prichádza šok a Erika musí prehodnotiť všetko, čo si do tej doby o Vicky myslela a vedela. S obmedzeným množstvom indícií a len s minimom dôkazov potrebuje nájsť vraha skôr, než znovu udrie.
Po dlhšom čase som sa s chuťou zahryzla do krimi príbehu. Výber padol rovno na najnovšiu knihu Roberta Bryndzu. Konkrétne ide o 7. pokračovanie série s hlavnou hrdinkou Erikou Fosterovou.
Hneď na úvod každému potencionálnemu čitateľovi dávam na známosť, že od Roberta je toto moja druhá prečítaná kniha a práve s Erikou Fosterovou som nečítala ani jednu. Vôbec to však nevadilo. Kniha obsahuje samostatný príbeh, vyšetrovanie vraždy, no Bryndza nám priblíži aj osobný život Fosterovej- udalosti, ktoré ju doviedli do nového domu, čo tomu predchádzalo a míľniky z jej života, vôbec nebudete stratení, séria sa dá čítať aj samostatne.
“Byrokrati obyčajne kašlú na podstatu toho, čo robia. Iba ich vzrušuje, keď ti môžu odmietnuť podať informácie.”(str.245)
Kniha sa mi páčila, a to veľmi.
Začnem však obálkou… Zbožňujem, ak obálka korešponduje s príbehom a je na nej vystihnutý nejaký moment, prípadne detail z príbehu a Osobné svedectvo toto spĺňa do bodky. Pri čítaní niektorých častí sa vám chĺpky na tele postavia do pozoru, a to aj vďaka obálke.
V prológu sa odohráva vražda. Nie je v príbehu jediná, ale perfektne navodí tú správnu “krvavú atmosféru”. Útok je z pohľadu obete, Bryndza vymyslel perfektný, neokukaný postup trýznenia, ktorý popísal bravúrne. Strach, bezmocnosť, bolesť, dokonca aj posledné výdychy obete boli tak uveriteľné, akoby som v miestnosti stála s vrahom.
Spustí sa vyšetrovanie trestného činu. Hľadajú sa podozriví. Ja, ako zarytá fanúšička záhad, som samozrejme upodozrievala každého muža, ktorý sa v knihe ocitol. Novými a novými zisteniami Eriky, som ich postupne vylučovala, no Bryndza má talent ťahať ma za nos a vylúčení podozriví sa opäť dostali do hry. No na koho padol “Čierny Peter” som si musela počakť až do nervy drásajúceho záveru.
Väčšinou mám problém pamätať si mená, prípadne rolu postavy v príbehoch,v ktorých sa to ľuďmi len tak hemží. V knihe Osudné svedectvo tomu tak nebolo. Postavy sú opísané tak, že si ich jednoducho dokážete vizualizovať a ak nepomôže toto, charakterové črty vám budú v orientácii “kto je kto” veľmi nápomocné. Nie každý autor to s postavami takto vie.
Čo sa týka samotnej postavy Fosterovej, bola presne taká, ako by som si predstavovala, že bude.Je húževnatá, inteligentná, rázna, tvdohlavá, nebojácna… ale… Akoby fungovala len zo zotrvačnosti, čomu sa však netreba diviť. Posledných päť rokov života jej toho naložil na bedrá poriadne veľa a jediné, čo jej pumpuje krv do žíl, je práca, ktorou žije. V novom dome sa preto ani nedokáže zabývať, občas som mala dojem, že ani nechce. Pre koho vlastne?!
Vďaka vyššej moci za Argos(obchodná sieť, ktorá ponúka hádam všetok sortiment aj s donáškou). Za túto vsuvku som autorovi naozaj vďačná. Erika si zaslúži trochu svetla do svojho života v pološere. Snáď Bryndza príde s ďalšou knihou, prípadom pre Fosterovú a bude jej/nám dopriate pokračovanie z jej súkromia.
Parťáci Mossová a Peterson boli skvelý tím nielen v práci, ale aj v súkromí. Dbali o seba navzájom a neváhali podať pomocnú ruku. Nie ako kolegovia, ale priatelia.
Pátranie po možnom motíve a spojitosti medzi postavami ma neprestane nikdy udivovať. Najmä ako v tomto prípade, kde bolo informácií spočiatku žalostne málo, inšpektori dokázali vydolovať priam neexistujúce súvislosti.
Kniha nemá ani 400 strán, ale dokázala som ju prečítať za necelé dva dni. Našepkám, že to je práve kvôli štýlu Roberta, krátkym kapitolám, ktoré udržujú živú dynamiku deja a hlavne preto, že som Osudné svedectvo nedokázala pustiť z rúk. Ani stranu som sa nenudila. Bryndza ma svojím príbehom doslova prišpendlil ku kreslu a pustil až po dočítaní poďakovania (mimochodom, Felton? TEN FELTON sa podieľa na jazykovej korektúre v angličtine?!? paráda!)
Môj obľúbený autor M.W. Craven o knihe Osudné svedectvo povedal: ”Kľukaté, temné a oživené protagonistkou, ktorá si vás získa od prvej strany.”
Nedá sa nesúhlasiť :)
Za mňa 5* z piatich
Tento príbeh som si mohla prečítať aj vďaka
KNIHCENTRUM.SKOsudné svedectvo si môžete zakúpiť
TU (v čase uverejnenia bola SK verzia vypredaná, dostupná je však v českom preklade)
O ďalších tituloch autora si prečítate klikom sem➡️
Robert Bryndza
