piatok 27. januára 2023

Netušila som, že ma ľúbi

Netušila som, že ma ľúbi

HANA ŠRÁMKOVÁ



Anotácia: Človek dokáže z lásky veľké veci. Človek však dokáže z lásky aj šialené veci...

Diana je súdna patologička a svojej práci sa celkom oddala. Nečudo. Jej dcéra už dávno nie je tým malým dievčatkom ako kedysi a exmanžel má novú priateľku. Navyše mladú a "normálnu" - nie niekoho, kto sa vyžíva v pitvaní ľudí.
Dianino srdc
e rokmi zatvrdlo a hoci si ho praje zaplniť novou láskou, neodváži sa vyjsť spomedzi stien práce. No je tu príťažlivý Peter z laboratória, ktorému zjavne nie je ľahostajná....
Objavuje sa však aj niekto iný. Niekto, kto po nej ide už roky a je ňou doslova posadnutý. Snaží sa jej pozornosť pritiahnuť vraždou ženy v kukuričnom poli.
Diana však nepozná jeho totožnosť. Mohol by to byť aj Peter? 
Príbeh sa zamotáva a Diana netuší, komu dôverovať a komu vložiť do rúk svoje srdce.


“Smrad mŕtvol a večné budenie po nociach, keď sa znovu našlo nejaké telo. A ty si, samozrejme, pri tom musela byť, ako inak.”


…jemné, romantické, srdcebôľne…


Tak táto kniha rozhodne nespĺňa ani jeden z troch prívlastkov, ktoré som spomenula, dali by sa však veľmi ľahko vďaka obálke knihe prideliť.


NETUŠILA SOM, ŽE MA ĽÚBI je na stránke Martinusu zaradená v kategórii Detektívky, trilery a horory a Spoločenská beletria. Možno som opäť raz zbytočne kritická a mnohým čitateľom HANA ŠRÁMKOVÁ svojím dielom ulahodila. Mňa akurát tak rozčuľovala(toto určite nebola emócia, ktorú mal príbeh vyvolať). 


Pritom hlavná hrdinka Diana, podľa môjho skromného názoru, mala ako súdna patologička oplývať inteligenciou, dôvtipom a triezvym uvažovaním. Ničomu z mnou spomenutých vlastností sa ani zďaleka nepriblížila. Bola prchká, náladová, vzťahovačná, zaslepená, hysterická a v neposlednom rade povrchná, čo mi s jej teatrálnosťou najviac pilo krv. Je to len môj čitateľský pohľad a dojem z nej. Síce nepochopím ako môže sama autorka veriť, že vytvorila silnú ženskú hrdinku(ak teda nebolo úmyslom autorky práve vykreslenie nemožnej dospelej ženy), pretože podľa deja by sa mohlo zazdať, že som v nej tú silu mala vidieť(nevidela som).


Dianine správanie k dospelej dcére nebudem ani komentovať. Avšak Kristína jej nezostala nič dlžná (nepoznám dieťa, ktoré sa teší, že si rodič niekoho NARAZÍ a chce vedieť posteľové detaily!). Potešujúce je, že na svojom vzťahu zapracovali. Hlavná postava sa už v prvých stranách prejavila naozaj povrchne. Komentovala telo na pitevnom stole, mladé telo svojej dcéry, s ktorým sa porovnávala, neskôr komentovala vzhľad príslušníka polície… dúfam, že autorka neopisovala svoje videnie ľudí. Čo sa týka hystérie, tak tu by si Diana zaslúžila nomináciu na Zlatú malinu. 


Naozaj sa mi to píše ťažko. Ale… dej bol plný hlúpych, protirečiacich a nelogických “vecí”. Myslím, že autorka sa snažila napísať mysteriózny, psychologický triler. Na mňa to pôsobilo… nijako. Takmer po celý čas som mala pocit, že Diana sa naháňa ako pes za chvostom. Z ničoho nič si zmyslela, že je zatiahnutá do zločinu. Nechápem doteraz prečo, aj keď to tak bolo. Robila neuvážené kroky, vyjadrovala sa, akoby jej ústa nespolupracovali s mozgom, zraňovala ľudí, ktorí ju mali (na moje počudovanie) radi. Dej sa odohráva v meste, v ktorom žijem a musím povedať, že som si opisy vizualizovala. Niektoré miesta mi však s realitou nesedeli, tak neviem, či autorka len tipovala, alebo si realitu prispôsobila… Ďalší mínusový bod pripisujem páchateľovi, ktorý bol jasný od prvej zmienky. Hana sa snažila chabo čitateľa zmiasť, no neverím, že sa jej to podarilo ani pri nečitateľovi tohto žánru.


Čo sa týka štýlu písania Šrámkovej, vedela by som si predstaviť čítať jej dielo, ale nemyslím, že ešte siahnem po trileri z jej pera. Štýl písania nie je vôbec zlý. Hane by som odporučila vytrhnúť si z klávesnice otáznik, ktorý používala namiesto bodky ako v priamej reči, tak pri vnútorných monológoch. Niektoré prirovnania boli tiež viac ako zvláštne, ale na tom sa dá popracovať jednoduchšie, ako na zápletke celej knihy.


Aby som nebola len extrémne kritická(uvedomujem si to, ale nebudem tvrdiť, že sa mi kniha páčila, keď to tak nebolo), musím autorke uznať, že v závere bol príbeh skutočne napínavý a trýznivé chvíle hlavnej postavy napísala na výbornú. Kiežby som počas čítania celej knihy pociťovala rovnaké súznenie s Dianou, ako tomu bolo pri konci. Finále nebolo zlé, vlastne, celkom som s ním spokojná.


Moje odporúčanie? Uf! Ak máte radšej jednoduché knihy, nevadia vám zvláštne charaktery postáv, tak si skúste spraviť názor na knihu sami, to je aj tak vždy najlepšie riešenie.


Knihu som čítala v knižnej štafete vďaka Katke z IG účtu @jedna_zenska , ďakujem


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára